Každý týždeň sa nám naskytol pohľad na obdivuhodne zničené bytovky. Boli asi dve, ale to nie je podstatné.
Predtým v nich bývali spoluobčania patriaci k chudobnejšej sociálnej skupine. Neviem presne, čo sa s nimi stalo. AK sa nemýlim (tak ako pri inom podobnom dome) boli vysťahovaní. Bytovky sa už ani nepodobali na niečo, čo malo slúžiť na bývanie. Okná boli preč, zostali vlastne len holé múry. Zdalo sa (aspoň mne), že sú zrelé na zbúranie.
Ale čo sa nestalo? Do mesta prišiel taliansky investor! Nuž a keď sa raz dotrepete do zapadnutého regiónu nášej krásnej krajiny, tak asi chcete žiť a bývať na úrovni. Ale ako to vyriešiť?
Jednoducho.
Nech sa páči, máme tu nejaké voľné objekty, len ich treba "trochu" upraviť.
Myslím, že z budov sa zachovali len tehly, všetko ostatné bolo vymenené a zmenené na nepoznanie. Samozrejme, že teraz sú to luxusné rezidencie a po spôsobe života pôvodných majiteľov niet ani chýru, ani slychu. Napriek tomu by som bol zvedavý, či súčasný obyvatelia vedia, ako to tam vyzeralo pred ich príchodom. "Táto izba, tento dom...boli smetiskom. Ach, ale je tu krásne..."
Vždy, keď idem okolo, tak si spomeniem, že po zotmení (a asi aj pred ním) som sa tade bál chodiť. A teraz? Zrejme tie budovy patria medzi najhonosnejšie v meste?
O ľudskom živote sa hovorí: Raz si hore, raz si dole.
Pre túto budovu sa hodí: Raz si dole, raz si hore...
(nie som si istý všetkými spomenutými faktami, ale aj keby som sa mýlil v krajine pôvodu investorov, podstata sa nezmení)