Pán, sluha a asfaltové holuby...

Autor: Boris Svoboda | 23.12.2009 o 10:20 | Karma článku: 2,24 | Prečítané:  908x

* Sú strašné tieto každodenné povinnosti.   - Aké povinnosti?    * No aké, aké? Človek musí vstať, umyť si zuby, naraňajkovať sa... ísť na záchod. Je to strašná otrava. Poviem vám, v minulosti to bolo oveľa lepšie. V takej minulosti vám, prosím pekne, mali služobníctvo. A to služobníctvo, prosím pekne, robilo všetko namiesto pánov. Vstávalo, umývalo si zuby... raňajky vynechalo, ale na záchod chodilo... Viete?

- Nevravte! To musel byť riadny luxus, keď za vás niekto len tak vysedával a vy ste si mohli zatiaľ vylihovať...

* Ale nie, oni nevylihovali. Oni išli zatiaľ na poľovačku. Veď viete, poľovať na tie asfaltové holuby.

- Aha, to poznám, to je také to asfaltové a lieta to...

* Áno, presne. Tak oni prenasledovali tieto asfaltové holuby až do lesa, tam ich tí jazvečíci maličkí uštvali, hej? Prenasledovali ich až do nory. Potom si už s nimi poradili tí páni zemepáni veľkomožní poľovnícki.

- A ako?

* No normálne. Zaklopali na dvere nory a povedali: „Dobrý deň, pán holub, prišla vám pošta, je to balík vtáčieho zobu."

- A on im na to skočil, ten holub?

* Holuby sú veľmi naivné. Obzvlášť tie asfaltové. A po tej naháňačke bol aj riadne vyhladnutý. Takže veľmi neopatrne podišiel otvoriť dvere a V TOM...

- ...a v tom ho poľovník chytil a už ho mal!

* Tak to sa veľmi mýlite, pretože aj ten holub mal svoje služobníctvo, ktoré strážilo noru! Najprv bol sluha namiesto neho na záchode - to viete, je to strašná otrava, vysedávať tam. A potom mu zaklopal poľovník na dvere a on otvoril...

- Áno, áno a potom ho poľovník schmatol a už ho mal!

* Nie.

- Nie? To už prečo?

* Vy sa pýtate „Prečo"? Poľovník veľkopánsky zemepánsky tiež nebude loviť len také hocijaké služobníctvo. Len sa začudovane pozrie a opýta sa: „Je pán doma?" A sluha odvetí: „Ale veď ho poznáte, sústavne niekde lieta..." On je taký prelietavý. Veď viete - holub.

- A čo bolo potom?

* No potom mu poľovník nechal odkaz so žiadosťou, aby sa urodzený pán asfaltový holub dostavil na lov, pochopiteľne ako lovená zver. Teda lovený asfalt.

- Iste. A ak je v tom asfaltovom holubovi aspoň štipka slušnosti, tak sa dostaví. Ak nie, tak potom mu treba zhabať noru a nech si lieta, kde chce.

* Viete, to je tak. Akonáhle nemáte žiadne povinnosti, začne vám všeličo lietať po rozume. Napríklad...

- Napríklad taký...

* To nie! Ale viem čo áno. Začne vám po rozume lietať myšlienka. A taká myšlienka si povie, čo si budem lietať, zaplatím si niekoho, kto bude lietať za mňa, mňa to nebaví, len tak si lietať po rozume a nič z toho...

- A myšlienka si zaobstará služobníctvo, ktoré bude za ňu vysedávať na záchode. Už som to pochopil... A potom máte hlavu úplne vyprázdnenú. Poviem vám, tá lenivosť je ale bezstarostná... Mimochodom, ste si istý, že holuby bývajú v norách?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vlak obsadený smerákmi idúci do stanice Ničota nabral na rýchlosti

Môže sa stať, že veľká občianska energia prítomná na námestiach sa postupne vytratí. Ale nádej zostane.

KOMENTÁRE

Ani Richard Sulík nepochopil odkaz námestí

Nepredstavujú požadovanú zmenu politickej kultúry.

PRIMÁR

Rakovina. Môže za ňu osud, či životný štýl?

Dvojica štúdií prináša odpoveď, nakoľko si je možné znížiť riziko rakoviny.


Už ste čítali?